Okamžité skončenie pracovného pomeru – časť 1.

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie sú vždy ideálne. Viete, kedy môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer so svojim zamestnancom? A kedy naopak nesmie zamestnávateľ takto učiniť?

Prinášame Vám prehľad podľa Zákonníka práce a z neho prislúchajúci § 68 a § 70 Okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odsek 1:

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec:

• bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
• porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer:

• s tehotnou zamestnankyňou,
• so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke,
• s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky,
• alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.